"Pre malú Alenku bola kedysi v detstve najväčším postrachom krupicová kaša. Pri jedení najradšej hľadela do obloka a počítala vrabce alebo ma zahŕňala tými najčudnejšími otázkami,odsúvajúc tanier čo najďalej od seba. Ak som ju však zaujal nejakým rozprávaním, bez rečí sa pustila do krupice. Nuž som pre ňu začal vymýšľať rôzne historky. Alenka podrástla. Už ju nebolo treba nútiť do jedla a ja som si našiel voľnú chvíľu, aby som tie historky zapísal na papier. Uvažoval som takto: ak to pomohlo Alenke, azda príbehy zhromaždené v tejto knižke pridajú chuti do jedla aj ďalším, ba možno aj otcovia a mamičky nájdu pri jej čítaní niečo zábavné i poučné."