Kniha renomovanej švajčiarskej psychologičky sa zaoberá raným detstvom a nutnosťou objasniť rozdiel medzi pocitmi viny a smútkom.
Alice Millerová sa obracia na dieťa v dospelom. Kým si toto skryté dieťa nesmie uvedomovať, ako mu bolo ublížené, je časť jeho emocionálneho života "zamrznutá" a jeho vnímavosť voči utrpeniu zažitému v detstve otupená. Všetky apely na lásku, solidaritu a milosrdenstvo však zostanú márne, ak nie je splnený tento dôležitý predpoklad medziľudského vnímania a porozumenia.
Autorka v prvej časti predstavuje tzv. "Čiernu pedagogiku", teda kruté výchovné metódy, s ktorými vyrastali naši rodičia a starí rodičia. V druhej časti opisuje detstva troch osôb, drogovo závislé ženy, politika a vraha detí, ktorí boli sami v detstve obeťami ponižovanie a týranie.
Riešenie je naporúdzi -prekročiť vlastný tieň, zabudnúť na útrapy detstvo a zamerať sa na nenásilné rozvíjanie slobodnej individuality každého dieťaťa.